Jedle
Publikované 15.01.2013 v 14:44 v kategórii Stromy a kry v záhrade, prečítané: 2266x
Jedle sú väčšinou mohutné stromy s korunou v mladosti kužeľovitou, neskôr valcovitou so zaobleným vrcholom. V porovnaním zo smrekom sú redšie a ich konáre skoro vodorovné. Kôra je dlho hladká, niekedy so živicovými pľuzgierikmi. Ploché ihlice majú na rube dva belasé prúžky prieduchov. Ihlice sú zostavené špirálovite a pri niektorých druhoch sa stáčajú do dvoch radov, najmä na spodných konároch koreňová sústava je hlboká, takže jedľa netrpí vývratmi. Šišky sú valcovité vzpriamené, rozpadavé. Väčšine jedlí sa darí len na hlbších živných pôdach. V mladosti vyžadujú mierne zatienenie. Združujú sa s inhličnanmi podobných tvarov a z listnáčov s bukom, hrabom, javorom poľným (klenom) a podobne. V tomto článku opíšeme najpoužívanejšie druhy jediel v záhradách.
Jedľa biela (Abies alba)
V strednej Európe rastie v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy. Veľmi vysoký strom s valcovitým rovným kmeňom s priemerom až 2 m. Koruna v mladosti kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôra hladká, väčšinou svetlo sivá, v starobe tmavšia, rozpukaná borka. Letorasty sivé, jemne plstnaté. Púčiky špicato vajcovité, hnedé, bez miazgy. Ihličie 2–3 cm dlhé, ploché, na vrchnej strane lesklo temne zelené, na zadnej strane s dvomi lesklými prúžkami (prieduchy). Šišky vzpriamené, 10–20 cm dlhé, 3–5 cm široké, valcovité, hore zaoblené. Dozrievajú počas augusta a rozpadávajú sa na stromoch. Šupiny opadávajú a na stromoch zostávajú iba vretená.
Jedľa ľúbezná (Abies amabilis)
Domáci druh pobrežných hôr severozápadu USA, západu Kanady a juhu Aljašky. v prirodzených biotopoch dorastá výšky až 80 m, ale v pestovaných porastoch je zriedka vyššia ako 30 m. Lesklé zelené ihlice, ktoré sú na hornej strane hlboko rýhované, majú na spodnej strane namodrelé biele prúžky, vydávajú pomarančovú vôňu. Šišky sú dlhé 10 - 15 cm behom dozrievania červené až purpurové.
Jedľa Normandova ( kaukazská - Abies normandiana)
Pochádza z kaukazu. V porovnaní s jedľou bielou je širšia, hustejšia a tmavšia. Ihlice má lesklé a na konci plytko vykrojené. Na konáriku odstávajú šikmo nahor a do bokov. Je skromnejšia a na hlbších pôdach znáša sucho. Má krásny habitus, neodkonáruje tak ľahko a pre to je sadovnícky veľmi cenná.
Jedľa srienistá ( Kolorádska - Abies concolor)
Pochádza zo Severnej Ameriky. Je to statný strom s hustou štíhlejšou korunou. Ihlice má nápadne dlhé, šasto trocha zakrivené, tupo zahrotené a z oboch strán sivasté. Je celkove otužilá a z uvedených jedlí najmenej náročná. Zvlášť pekne vyfarbené kultivary sú - Violacea a Candicans.
Jedľa kórejská (Abies koreana)
Pôvodne bola známa iba z hôr najjužnejšej časti Kórei. Na západe sa pestuje od začiatku 20. stor. Je cenená najmä pre svoj kompaktný nízky vzrast ( 6 - 9 m) a pre skorú plodnosť - atraktívne malé namodralé šišky sa tvoria už na stromoch 1 m vysokých. Ideálny druh pre malé záhrady alebo pre veľké skalkové záhrady.
Komentáre
Celkom 1 komentár
Ep2Ayc0u0d 16.07.2013 v 17:42 Hi CallieK and Debra,I think that the Spring blooming Hamamelis is a must for us nohrtern gardeners. It blooms every year January through to March, a time that we are very happy to see some life in the garden. They are readily available in most garden centres and nurseries in many colours, mostly reds oranges and yellows and are now reasonably priced. There is a new cultivar which has almost purple flowers ( I think called 'Amethyst'), it's a little hard to find and a bit pricey.H. x intermedia 'Arnold Promise' is one of the best yellows and is easy to find.I should also mention that the witch hazels have fabulous Fall colour.